Morena, Morena, kde si prebývala?
Tam hore na hore, v tej tmavej komore.
Čo si tam robila? Mlieko som mútila.
A kde je to mlieko? Vrana ho vypila.
Kde sú tie vrany? Na suchom konári.
Kdeže je ten konár?
Chlapci ho vyťali, do vody hodili.
Jedným zo zvykov, ktoré sa zachovali do dnešných čias, je vynášanie Moreny. Najčastejším termínom tejto tradície je Smrtná nedeľa (Pôstna nedeľa,dva týždne pred Veľkou nocou). Rituálnou rozlúčkou s Morenou privolávali kedysi ľudia teplú a životadarnú jar. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju utopiť v potoku, hodiť zo skaly alebo zahádzať kameňmi. Volali ju rôznymi menami: Muriena, Baba, Barborena, Smrť, Kyseľova žena. Má podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat. Dievčatá ju kedysi nosili po dedine a spievali jej piesne na rozlúčku. Túto ľudovú tradíciu sme si dnes pripomenuli aj v našej škole. Vyrobili sme si vlastnú slamenú figúrku a vybrali sa s ňou na most k rieke Rimave. Keďže v rúškach sa spievať nedá, pieseň o Morene sme si púšťali z mobilu. Žiaci sa s ňou rozlúčili peknou básničkou. Zapálenú sme ju hodili do rieky, zamávali jej na rozlúčku a vyslovili túžbu, nech Rimava odplaví zimu, choroby, smrť a všetko negatívne z nášho mesta a nadobro sa vlády ujme jar, ktorá sama o sebe prináša plodnosť a teplo, predlžuje dni a predznamenáva nové začiatky. E.U.