Voda je všade okolo nás, je v každom z nás a jej význam pre nás je neoceniteľný. Napriek tomu, že denne ľudia v mnohých kútoch sveta bojujú o pohár pitnej vody, deti v našich končinách si jej dôležitosť neuvedomujú. Pritom nie je nič lepšie ako uhasiť smäd dúškom vody z vodovodu. Mnohí ľudia sú žiaľ zvyknutí na balenú vodu. Aká voda je pre nás najvhodnejšia? Túto otázku sme si položili aj so žiakmi 5.,6. a 8. ročníka pri príležitosti Svetového dňa vody na hodine angličtiny.
Odpoveď sme našli v krátkom dokumente s názvom Príbeh balenej vody. Dozvedeli sme sa, že balená voda nie je až taká skvelá ako nám mnohé reklamy tvrdia. Zo zdravotného hľadiska nie je tak prísne a často kontrolovaná. Často sa stáva, že etiketa balenej vody nám ponúka idilický obrázok panenskej prírody, v skutočnosti je však fľaša naplnená obyčajnou vodou z vodovodu. V porovnaní s tou "vodovodnou" je balená voda až 2000-krát drahšia (v prepočte na slovenské pomery sme zistili, že 1 m3 vody z vodovodu stojí 1-2 € a 1 m3 balenej vody viac ako 300 € - samozrejme závisí od konkrétnej značky). Ako je možné, že si niekto kúpi niečo tak predražené??? V neposlednom rade je nutné spomenúť ekologické hľadisko. Výroba balenej vody začína ťažbou ropy. V USA sa v priemere ročne minie toľko ropy na výrobu plastových fliaš, že by to stačilo na výrobu pohonných hmôt pre milión osobných áut. Týždenne sa predá toľko balených vôd, že s použitými fľašami by sme mohli 5-krát obtočiť našu planétu. Okrem ťažby ropy je na výrobu plastových fliaš potrebná energia, ďalej sa fľaše musia prepraviť, naplniť vodou, opať prepraviť až prídu na pulty obchodov. Človek, ktorý si balenú vodu kúpi, ju v krátkom čase vypije a fľaša skončí v odpadkoch. Až 80% plastov je spaľovaná, čím sa znečisťuje ovzdušie. Len 20% plastov sa recykluje a opätovne spracúva.
Ak sa vám príbeh balenej vody nepáči, nekupujte ju. Radšej sa napite vody z vodovodu. Mnohí by za ňu dali čokoľvek. Napríklad obyvatelia púštnych miest. Našťastie aj im svitá na lepšie časy. V ďalšom zaujímavom dokumente sme sa totiž dozvedeli, že inžinieri z UTEC (univerzita) v Južnej Amerike vynašli bilbórd, ktorý pohlcuje vhký vzduch a vyrába z neho pitnú vodu. Vďaka piatim generátorom vyrobí až 100 litrov pitnej vody denne.
M.S.
"Až keď zomrie posledný strom a posledná rieka bude otrávená a posledná ryba chytená, až vtedy si uvedomíme, že z peňazí sa nenajeme."
Už roky mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i s knihou. Kniha, najväčší priateľ človeka, od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci? Marec - mesiac knihy bol prvýkrát v bývalom Československu vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu a ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy. Tento legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti sa narodil aj zomrel v marci (10. 3. 1796 - 16. 3. 1880). Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré tlače a rukopisy a zachraňoval ich. Dnes už úlohu Mateja Hrebendu - šírenie kníh, knižnej kultúry a podporu vzdelávania - plnia aj školy. Žiaci 3. A si na hodine slovenského jazyka a literatúry pripomenuli dôležitosť a nutnosť kníh, hlavne ich čítania. Vybrali si jedného z množstva detských autorov, Ľubomíra Feldeka. Oboznámili sa s jeho životom a tvorbou, prostredníctvom projektového vyučovania a IKT. Potom si spoločne vybrali jedno jeho dielo. Najviac ich zaujala Modrá kniha rozprávok a spoločne s pani učiteľkou ju čítali. V tomto zvyku budú pokračovať. Každý mesiac si žiaci vyberú jedného detského autora a jedno jeho dielo, ktoré ich zaujme. V mesiaci apríl nás čaká Daniel Hevier. K. K.
Dnes, 20.marca o 12.02 hod, začala jar. Je to deň, kedy je na každom mieste na Zemi deň rovnako dlhý ako noc, a to 12 hodín. Od tohto dňa sa dni budú predlžovať a noci skracovať, na čo sa všetci tešíme. Aj prváci sa na prírodovede učia o zmenách v prírode, o ročných obdobiach a ich charakteristických znakoch, počasí... Príroda nám je pri tom veľkým pomocníkom. Veď, čo si deti lepšie zapamätajú, ako to čo prežijú? Aj na výtvarnej výchove sa teraz venujeme jarnej a veľkonočnej výzdobe. Veľmi nás to teší. 
