Dnešné dopoludnie bolo pre autorov literárnej tvorby plné krásnych zážitkov. V Knižnici Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote sa konal 23. ročník autorskej prehliadky literárnych prác žiakov základných škôl a osemročných gymnázií. Podujatie otvorila pani riaditeľka knižnice Táňa Mikitová, ktorá vo svojom príhovore poukázala na históriu Zlatej krajiny, ktorá má dobré meno na celom Slovensku. Žiaci z dramatického odboru ZUŠ spestrili program dramatizáciou rozprávky Statočné zvieratká, ktorú zrežírovala p. Mgr. Adriana Kéryová a podali výborný herecký výkon. Pani spisovateľka PhDr. Marta Hlušíková hodnotila všetky literárne práce a poskytla žiakom cenné rady. Vyzdvihla tvorbu žiakov, ktorí citlivo písali o skromnosti, láske, dobre, priateľstve, spravodlivosti a ďalších hodnotách, ktoré sú pre ľudí tak nesmierne dôležité. Svojím prístupom a citlivým hodnotením literárnych prác vzbudila u mladých autorov chuť do ďalšej tvorby. Tohto podujatia sa zúčastnila aj žiačka našej školy Nikoleta Katreniaková zo VII. ročníka a získala nielen pochvalu, ale aj krásnu knihu od pani spisovateľky. Nika, prajeme Ti veľa chuti do ďalšej tvorby a úspechy v ďalších literárnych súťažiach.
E H
J.C.
4. marca 2015 si v prednese poézie a prózy 
Proti nachladnutiu či chrípke je najlepšia prevencia. Zima predstavuje záťaž na náš imunitný systém, preto ho treba chrániť a posilňovať. Ako si s tým máme poradiť i my, žiaci 4. ročníka, sme sa dozvedeli formou prezentácie na hodine informatickej výchovy.
V rámci záujmového útvaru VŠEVEDKO tretiaci pokračovali v skúmaní zákonitostí prírody v našej chemickej učebni. Teraz si pokusmi overili, že vzduch a voda sa vplyvom tepla rozpínajú, teda zväčšujú svoj objem. Práve vďaka rozťažnosti látok vplyvom tepla môžeme používať vynález teplomer. Jeho fungovanie si deti overili výrobou jednoduchého vodného teplomeru - stačí na to sklená fľaša, slamka, plastelína, papierik s nakreslenou stupnicou, voda s potravinárskym farbivom a rýchlovarná kanvica. A samozrejme opatrnosť, keďže pracovali s horúcou vodou. Ďalší pokus bol o miešaní základných farieb, vďaka čomu vzniknú mnohé iné farby a ich odtiene. Takéto učenie hrou a praktickými pokusmi je nielen zábavné, ale deťom ostane v pamäti oveľa dlhšie ako obyčajná poučka.
V mesiaci február organizovalo Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote výtvarnú súťaž pod názvom „Fašiangy na Gemeri a Malohonte.“ Do súťaže sme prispeli 6 prácami a z toho dve obsadili 1.a 2. miesto. 
Sneh a krásne počasie nás konečne vylákalo užiť si tie pravé zimné radovánky. Sane, boby, teplé oblečenie a rukavice nechýbali snáď nikomu. K tomu dobrá nálada a išlo sa. Síce len do parku, ale aj to nám stačilo na to, aby sme zažili riadnu tohtoročnú sánkovačku a guľovačku. Vyzimení ,ale vyšantení a príjemne unavení sme prežili jedno krásne odpoludnie v ŠKD. Dúfajme, že si to ešte zopakujeme.
Takto môžu hodnotiť svoje dieťa rodičia, okolie, ale aj učitelia v škôlke alebo v škole. Väčšinou sa to však týka povrchného nazerania na dieťa, ktoré možno len nemá svoj deň, je mrzuté, nesústredené, bez nálady. To ale neznamená, že je zlé a nezvládnuteľné, hoci aj také sa nájdu. Deti vo všeobecnosti nie sú zlé, iba neposlušné či hyperaktívne, a práve vtedy si vyžadujú viac pozornosti od rodičov, učiteľov, resp. blízkeho okolia. Zlé deti môžu byť také, ktoré cielene a vedome niekomu ubližujú, ale aj také, ktoré majú dostatok lásky a len tak z rozmaru vystrkujú rožky, alebo sú to deti, ktoré práve svojím tzv. zlým a neposlušným správaním chcú upútať našu pozornosť. Dospelí väčšinou považujú deti za zlé, ak ich na slovo neposlúchajú a neplnia do bodky to, čo od nich žiadajú a nenapĺňajú ich predstavu o dobrom čiže dokonalom potomkovi. Vieme vôbec ako by malo vyzerať dobré dieťa? Veď ani my nie sme úplne dokonalí a pritom naše dieťa iba zdedilo z každého rodiča niečo, teda dobré i zlé vlastnosti. Keď sa deti hrajú, sú zabrané do nejakej činnosti, ktorá ich zaujíma, alebo keď sa s nimi rozprávame, čítame im rozprávky, odpovedáme na ich nikdy nekončiace zvedavé otázky, skrátka, keď sa im venujeme, tak určite nehnevajú a nie sú „zlé“. Takýto problém nastáva teda vtedy, keď sa chceme venovať len sebe a deti nepustíme k našim aktivitám a práci, napr. v domácnosti, a ony si práve nedokážu nájsť nejakú zábavu, ktorá by ich na istý čas zaujala. Deti sa často hnevajú, keď cítia, že pre ne nemáme dostatok času či pochopenie, potom dostanú amok, so všetkým búchajú, trieskajú, rozhadzujú hračky a stvárajú "psie kusy", len aby upútali našu pozornosť. V podstate sú dospelí zodpovední za to, že deti sú „zlé“, pretože neurobili všetko, aby boli dobré a šťastné.