„Aprílový “ lyžiarsky, tak by sme mohli nazvať náš tohtoročný ( 8.2. - 12.2.2016 ), pretože nás potrápil aprílovým počasím. Keď sme sa už konečne vychystali a odviezli do Polomky k lyžiarskemu stredisku Bučník, začal pomaly padať dážď so snehom. Neodradilo nás to však od úlohy, ktorú sme si zadali – naučiť sa lyžovať. Dvanásti z pätnástich sa prvýkrát obuli do lyžiarok a pripli si lyže. Pre niektorých už len chôdza na lyžiach bola námahou a poniektorým sa na snehu „šmýkalo“. Ale začiatky sú ťažké so všetkým a pustili sme sa na zvládanie prvých oblúčikov. Traja lyžiari sa už na vleku a svahu zdokonaľovali pod zdravotným dohľadom pani doktorky a ostatní sme s pani učiteľkami robili „prvé kroky“. Počasie sa však zhoršovalo a po obede sa riadne rozpršalo, a preto sme sa išli ubytovať a hlavne osušiť do nášho dočasného domova v penzióne – rodinnom dome ( v dedine Polomka asi 2km od Bučníka), kde nás čakala pani domáca. Dom bol vykúrený, teplá voda, kuchynka, kde sme si pripravovali raňajky podľa našej chuti, varili čaj a iné pochutiny.
Na večeru sme chodili do neďalekej reštaurácie.
Hoci v pondelok dlho do noci pršalo, utorok ráno sme čakali s obavami, ale prebudilo nás slniečko a tak sme celý deň lyžovali.
V stredu sme si mysleli, že dážď do konca týždňa neprestane, ale večer už na Polomke začala snehová fujavica a ráno sme mali asi 20 cm nového snehu. Vykuklo slniečko a mohli sme znova lyžovať. Typické aprílové – šialené počasie.
Počas chvíľ, keď sme nelyžovali a presúvali sa na obed a večeru, trávili sme čas na odborno - náučných prednáškach o prvej pomoci, nebezpečenstve na horách, technike lyžovania, histórii lyžovania, o lyžiarskych disciplínach, lyžiarskych osobnostiach a ich úspechoch. Zabávali sme sa na kvízových otázkach a netradičných súťažiach, so spoločensko- vedomostnými hrami i prípravou a realizáciou programu „Izba baví izbu“. Keďže nás zastihol koniec fašiangov, povedali sme si čo znamená „pochovávanie basy“ a „popolcová streda“.
Aj keď nám pobyt na lyžiarskom prerušil dážď, cieľ, ktorý sme si dali, bol splnený. Všetci zúčastnení, niektorí skôr a rýchlejšie, iní neskôr a pomalšie, prelyžovali mierny kopec na Bučníku.
Na záver sme vyhodnotili nielen najlepších lyžiarov, ale aj tých, ktorí zvíťazili sami nad sebou – prekonali strach pred kopcom a vlekom, nabrali odvahu, boli trpezliví, neodradilo ich množstvo pádov a premočené rukavice a oblečenie (hlavne od potu), mali dobrý pocit z toho, čo dokázali. Tešili sme sa z úspechu každého, lebo nikto nezaostal, každý postúpil a dúfame, že tieto lyžiarske začiatky ich v ďalších rokoch privedú na lyže. Na prežité dni na Polomke budeme ešte dlho spomínať.
Účastníci ZLV