Po nezabudnuteľných zážitkoch prišiel čas rozlúčiť sa s organizátormi školy v prírode. Lúčili sme sa s kráľom /Igorom Šebestom/, kráľovnou, animátormi, pani kuchárkami a najťažšie s naším kamarátom animátorom JOJOM /Jožom Šperlom/, ktorý nám na rozlúčku napísal báseň:
DRUŽINA Z HNÚŠTE
Prišiel pondelok, pekné ránko...
Prišiel autobus, z neho vystúpil nielen Danko,
ale aj ďalších 22 detí,
bolo ich ako smetí.
Aj dve milé, usmievavé pani učiteľky, úsmev šíri dobrú náladu,
po malej chvíli sa odobrali na bojovú poradu.
Rozdeliť do izieb všetky svoje deti,
hovorím si: „Len nech pri nich ten čas neletí.“
Vzal som ich do jedálne, spoznám ich vari,
dúfal, veril som, že sa mi to podarí.
Pri dievčatách milých to nebol problém žiadny.
U chalanov? Nuž to sú lapaji riadni.
Ale celkovo sú to naozaj zlaté deti,
nerobia bordel, šikovní sú, nerozhadzujú v prírode smeti.
Prvý deň si vymyslel prezývku každý,
druhé poobedie sme však strávili v daždi.
A čo prezývky? Sem ich dáme,
uvidíme, či ich potom prezradia aj svojej mame.
Ako prvá Žanetka – to je družiny vodca riadny,
strach, spokojnosť a hlavne rešpekt – ten ona nemá žiadny.
Náš malý Maťko, to je zlatíčko, na futbale bojovník,
možno je najmenší, no srdiečko má veľké ako nik.
Náš Drobček Fifipierko – to je naša Ninka malá,
keby sa to dalo, tak zahlasujem, aby sa princezničkou stala.
A tá naša Nataly? Môj verný strážca zápisníčka,
verím, že sa jej vo štvrtok podpíšem do denníčka.
A naša Ema a Emma? Tie sú ako dve sestry,
s nimi život nie je nudný, no naopak pestrý.
Matúš, Matúš, čo už s tebou, si raz jeden lenivec,
sedieť, ležať, ťukať do tabletu – to je pre neho jasná vec.
Samo ako Orbitko – nuž asi má zdravé ďasná.
Slovenčina? Ale kdeže, pre neho hatlanina je vec jasná.
Jakub ako Exploited – vraj z nejakej hry,
príde víkend, beží za počítač, je tam hodinu, dve, či tri?
Dudi – no Humenné je jeho obľúbené mesto,
zlatý to chalan, verím, že nepozná žiadne nechutné gesto.
Lucas? To je malý, zlatý smejko.
Na futbale sa veľmi snaží, je to naše Trdielko.
Peknoočko? Ojooj, samozrejme naša Lejka,
keď sa na ňu pekne pozriem, okamžite sa smejká.
Ivka naše slniečko, jej úsmev vie horami hýbať,
poviem pravdu svätú, budeš mi veľmi chýbať.
Timea – no jasné, vodcov bodyguard, to je ale siláčka,
asi papá veľa mäska a pije denne 100 pohárov mliečka.
Joj, nesmiem opomenúť nášho šuhaja menom Danko,
keď sa jeho úsmev rozžiari, či sneží, prší, hneď máš krajšie ránko.
Michal vraj je papagáj, asi opakuje veľa,
nech je však aký chce, má ho rada Hnúšťa celá.
Ak som niekoho nespomenul, prepáčte mi veľmi,
Chýbať mi všetci moc budete – Milko, Maťo, Poti, Matúš – ver mi.
Boli ste super, úplne skvelá družina,
TRAMPTÁRIA pre vás možno končí, no priateľstvo začína.
V mojom srdci ostávate navždy...
Nielen jeden, dvaja, ale decká každý...
My sme sa nedali zahanbiť a tiež sme mu na pamiatku podarovali báseň:
Jojo, ty si kamoš náš,
s radosťou nás zabávaš.
Všetkým nám aj pomáhaš,
nad nudou vždy vyhrávaš.
Spoznali sme človeka,
ktorému fantázia vyniká.
Prezývky sú tebe hračka,
pre nás všetkých zabávačka.
Radi sme ťa spoznali,
erb sme s tebou chystali.
Prežili sme krásne chvíle,
prešli s tebou dlhé míle.
Ďakujeme za všetko,
čo nás s tebou postretlo.
Tvoje šidlá z Hnúšte.
ML