Takto môžu hodnotiť svoje dieťa rodičia, okolie, ale aj učitelia v škôlke alebo v škole. Väčšinou sa to však týka povrchného nazerania na dieťa, ktoré možno len nemá svoj deň, je mrzuté, nesústredené, bez nálady. To ale neznamená, že je zlé a nezvládnuteľné, hoci aj také sa nájdu. Deti vo všeobecnosti nie sú zlé, iba neposlušné či hyperaktívne, a práve vtedy si vyžadujú viac pozornosti od rodičov, učiteľov, resp. blízkeho okolia. Zlé deti môžu byť také, ktoré cielene a vedome niekomu ubližujú, ale aj také, ktoré majú dostatok lásky a len tak z rozmaru vystrkujú rožky, alebo sú to deti, ktoré práve svojím tzv. zlým a neposlušným správaním chcú upútať našu pozornosť. Dospelí väčšinou považujú deti za zlé, ak ich na slovo neposlúchajú a neplnia do bodky to, čo od nich žiadajú a nenapĺňajú ich predstavu o dobrom čiže dokonalom potomkovi. Vieme vôbec ako by malo vyzerať dobré dieťa? Veď ani my nie sme úplne dokonalí a pritom naše dieťa iba zdedilo z každého rodiča niečo, teda dobré i zlé vlastnosti. Keď sa deti hrajú, sú zabrané do nejakej činnosti, ktorá ich zaujíma, alebo keď sa s nimi rozprávame, čítame im rozprávky, odpovedáme na ich nikdy nekončiace zvedavé otázky, skrátka, keď sa im venujeme, tak určite nehnevajú a nie sú „zlé“. Takýto problém nastáva teda vtedy, keď sa chceme venovať len sebe a deti nepustíme k našim aktivitám a práci, napr. v domácnosti, a ony si práve nedokážu nájsť nejakú zábavu, ktorá by ich na istý čas zaujala. Deti sa často hnevajú, keď cítia, že pre ne nemáme dostatok času či pochopenie, potom dostanú amok, so všetkým búchajú, trieskajú, rozhadzujú hračky a stvárajú "psie kusy", len aby upútali našu pozornosť. V podstate sú dospelí zodpovední za to, že deti sú „zlé“, pretože neurobili všetko, aby boli dobré a šťastné.
Nezabudnite, deti sa nerodia zlé a dobré, deti sú také, akými ich robia ich rodičia a okolie. Sú odrazom toho, čo vidia, počujú a v akom prostredí žijú. KK