Bratislava- krásavica na Dunaji, naše hlavné mesto, ktoré sa pýši Bratislavským hradom, Slovenským národným divadlom, Národnou radou Slovenskej republiky, Dómom svätého Martina a inými kultúrnymi inštitúciami.Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá, veľvyslanectvá a iné úrady. V Bratislave má sídlo aj veľa vysokých škôl, univerzít, múzeí, galérií,...A práve táto cesta do nášho hlavného mesta nám v 4.B triede na hodinách vlastivedy otvorila bránu na ďalšiu cestu po Slovensku.Spoločným úsilím sme pracovali na jednotnej prezentácii o Bratislave, vyhľadávali sme zaujímavé informácie a obrázky z kníh, časopisov, inernetu, či prinesených pohľadníc z potuliek po našom malebnom Slovensku. Tak sme sa o naše vedomosti a nové informácie podelili aj s mladšími spolužiakmi prostredníctvom výstavky, ktorá dodnes zdobí našu spoločnú chodbu. A to je len začiatok našej cesty...
M.A.
Cieľom vyučovania a práce záujmových útvarov je okrem iného vzbudiť u detí záujem o vedu, učenie, poznávanie, štúdium rôznych zákonitostí v prírode. V rámci záujmového útvaru VŠEVEDKO tretiaci vyrábali sopku. Potrebovali na to bežné veci z domácnosti - vodu, saponát, sódu bicarbónu, ocot, múku, soľ, olej, potravinárske farbivo, plastovú fľašu, noviny a podložku. Výsledok bol úžasný a presvedčivý. Takýmto zaujímavým spôsobom pochopia procesy dejúce sa v Zemi i na jej povrchu. Tešíme sa už na ďalšie experimenty.
Najväčšiu radosť z krásnych Vianoc vedia prežívať deti. Spevom a tancom, šťastné a veselé vítajú každý rok najkrajšie sviatky roka Vianočnou besiedkou. Tradičným vianočným programom s neopakovateľným čarom prichádzajúcich Vianoc sa predstavili aj tohto roku dňa 16. decembra 2014 pedagogickí pracovníci so svojimi žiakmi našej základnej školy. V priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti pripravili pre rodičov, starých rodičov a priateľov školy pekný kultúrny program pod názvom „ Svet lásku má“. Z detí sa stali vianoční koledníci, čerti, anjeli a iné rozprávkové bytosti. V predvianočnom vystúpení pozdravili svojich najmilších rôznymi riekankami, tancom, spevom a úsmevnými scénkami rozdávali okolo seba pocit šťastia a bezstarostnosti, ktorá nám dospelým v živote veľakrát chýba. Sviatočné chvíle sa niesli v príjemnej atmosfére želaní a prianí príjemného prežitia vianočných sviatkov v šťastí, láske a rodinnej pohody. Rodičia si postupne odbaľovali svoje darčeky, ktorých hodnota je jednoducho nevyčísliteľná. Veď čo je krajšie, ako vidieť svoje vlastné dieťa stojac na javisku s hrčou v krku recitujúc naučený text? Odpoveď nájde každý hlboko vo svojom srdci. Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k zdarnému priebehu celej akcie. Sú to predovšetkým deti z našej základnej školy, ich pani učiteľky a pán učiteľ, vychovávateľky, asistentky, pracovníci mestského kultúrneho strediska a pán učiteľ Majoroš zo ZUŠ v Hnúšti.
Naše deti sa na svet a ľudí v ňom pozerajú nielen očami, ale aj srdcom. Na otázku, čo by želali iným ľuďom, odpovedal Borisko takto: Pre detičky pokoj, školu, rodinu a šťastie... Pre dospelých robotu, rodinu, autá, peniaze...Pre všetkých rodinu, peniaze, zdravie, šťastie, kamarátov... Ostatní tretiaci k tomu pridali lásku, domov, múdrosť, prácu, veselosť, úsmev, pokoj boží. Najkrajšie by bolo, keby sa ich želania splnili. Skúsme počas týchto sviatkov venovať iným to, čo nás nestojí vôbec nič: úsmev, lásku, pomoc, porozumenie, milé slovo. Urobme sebe a iným šťastné a veselé vianočné sviatky.
Motto
Kto by nemal rád sladkosti? Každý. Má ich rád aj náš nový kamarát Fedor, s ktorým nás prišla navštíviť pani Ciráková z pegogicko-psychologickej poradne. Život bez nich si nedokážeme predstaviť aj keď nám môžu spôsobiť vážne ochorenia - obezitu, cukrovku, zubný kaz,... Čokolády, keksíky, cukríky či džúsiky obsahujú oveľa viac cukru, ako sme si mysleli. Vedeli ste, že napríklad 1 krabička lentiliek obsahuje 10 kociek cukru? A my by sme mali za 1 deň skonzumovať v potrave 3 kocky cukru! Všetkých nás to zaskočilo. Popremýšľajme pred Vianocami, ako si ich urobiť zdravšie. 
Aby sme našim žiakom priblížili prekážky, ktoré musí Mikuláš prekonať, kým k nám dorazí, pripravili sme pre nich netradičné súťaže. V prvej súťažnej disciplíne žiaci behali s vrecom na pleci presne ako Mikuláši. V druhej dispciplíne si vyskúšali, ako ťažko sa pohybuje v mikulášskych čižmách. Tretia disciplína, skákanie vo vreci, bola náročnejšia, ale všetci ju výborne zvládli. V štvrtej si mohli vyskúšať, aké to má Mikuláš ťažké, kým zabalí sladkosti do balíčkov. Na poslednej disciplíne sme sa najviac zabavili. Štyria žiaci ťahali v deke spolužiaka, až kým sa všetci nevystriedali. Každý dostal sladkú odmenu a nakoniec prišiel aj Mikuláš, čert a anjel. J.C. a K.B.
. A...šup,šup čistiť si čižmičky,aby ste dostali balíčky,veď Vy si ich predsa zaslúžite
! M.Slov. 
Tretí decembrový deň je v kalendári spomínaný ako Medzinárodný deň ľudí s postihnutím. V Spojených štátoch amerických vzniklo v šesťdesiatych rokoch hnutie „Nezávislý spôsob života“. Rozšírilo sa do západnej Európy a hľadá životaschopnú pôdu aj v krajinách strednej, západnej i východnej Európy. Osoby so zdravotným postihnutím sú ľudia, ktorí majú dlhodobé telesné alebo duševné postihnutie. V tento deň žiakov prvého a druhého ročníka navštívila vedúca DEDESA - Denného detského stacionára v Hnúšti Mgr. Katarína Moncoľová. Žiakov oboznámila s rôznymi druhmi postihnutia. Hovorila o telesnom postihnutí – označujú sa tak poruchy pohybových orgánov, o zrakovom postihnutí – ide o trvalé poruchy zraku, podľa stupňa a typu poškodenia zrakových orgánov sa osoby s týmto postihnutím klasifikujú ako nevidiace, slabozraké, čiastočne nevidiace, osoby s poruchami bipolárneho videnia a nakoniec o sluchovom postihnutí – je ním porucha sluchových orgánov. Podľa stupňa poškodenia sluchu hovoríme o čiastočne alebo úplne nepočujúcich. Zdravotné postihnutie sa zásadne líši od akejkoľvek choroby najmä tým, že ide o trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia, ktoré má vplyv na pracovný, spoločenský i súkromný život osôb s postihnutím. Deti si mali možnosť vyskúšať na vlastnej koži ako sa cíti telesne postihnutý, zrakovo postihnutý a aj sluchovo postihnutý človek. Naučili sa pár znakov z posunkovej reči a pár písmen z abecedy, ktorú používajú nepočujúci. Pani vedúcej DEDESA ďakujeme za návštevu a za to, že nám priblížila život postihnutých ľudí.
Nebyť ľahostajný voči ostatným – Konať dobro a pomáhať ostatným, môžeme každý deň. Pomôcť babke s nákupom, hodiť pár centov bezdomovcovi, pozbierať smeti pred vchodom do školy, starať sa o zvieratká, doučiť kamaráta. Jednoducho všímať si svoje okolie a nebyť ľahostajný. Deti v I. B sa rozhodli, že si spravia DEŇ DOBRA a spôsobov, ako byť dobrým, či ako pomôcť, je nespočetné množstvo. Tu je pár tipov pre inšpiráciu od našich žiakov z I. B: 